Zdroj: epssr.sk
Kvalitné zateplenie dokáže znížiť potrebu energie na vykurovanie približne o 30 až 50 percent a vytvára základ pre každú modernú obnovu budovy. Podľa Združenia EPS SR by preto mala byť tepelná izolácia prvým krokom ešte pred inštaláciou fotovoltiky či ďalších technológií. V rozhovore vysvetľujú aj to, prečo je expandovaný polystyrén plne recyklovateľným materiálom a aké chyby pri zatepľovaní môžu výrazne znížiť jeho prínos.

1. EPSSR združuje výrobcov a spracovateľov expandovaného polystyrénu. Akú históriu má toto združenie a aká je vaša hlavná misia?

Združenie EPS SR vzniklo v roku 2005, takže už viac ako 20 rokov spája výrobcov, spracovateľov a používateľov expandovaného polystyrénu na Slovensku. Od začiatku bolo jeho cieľom podporovať kvalitu výrobkov z EPS, odborné vzdelávanie, spoluprácu pri normotvorbe a legislatíve, ako aj šíriť objektívne informácie o tomto materiáli. Postupne sme rozvíjali aj projekty zamerané na monitoring kvality, požiarnu bezpečnosť, udržateľnosť a v posledných rokoch najmä na zber, triedenie a recykláciu EPS. Našou hlavnou misiou je ukazovať, že expandovaný polystyrén je moderný, bezpečný, energeticky efektívny a plne recyklovateľný materiál. Zároveň chceme byť odborným partnerom pre stavebný sektor, verejnú správu aj verejnosť pri riešeniach, ktoré znižujú spotrebu energie a podporujú udržateľné stavebníctvo.

2. Aký má reálny dosah kvalitné zateplenie EPS na ročné náklady na vykurovanie? Evidujete aj presné čísla?

Dosah kvalitného zateplenia na ročné náklady na vykurovanie je vždy individuálny, pretože závisí od typu budovy, jej technického stavu, pôvodnej energetickej náročnosti aj od rozsahu obnovy. Iný výsledok prinesie samotné zateplenie fasády a iný komplexná obnova, pri ktorej sa rieši aj strecha, podlaha, základy či výmena okien. Vo všeobecnosti sa však uvádza, že kvalitné zateplenie môže znížiť potrebu energie na vykurovanie približne o 30 až 50 %. To je veľmi významná úspora, preto zateplenie patrí medzi najúčinnejšie opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti budovy. Navyše nejde len o zimné obdobie — správne navrhnutá tepelná izolácia pomáha aj v lete, keď obmedzuje prehrievanie interiéru a znižuje potrebu chladenia.

3. Je rozdiel medzi zatepľovaním novostavby a staršej budovy? Kde je to komplikovanejšie?

Rozdiel tam určite je a vo väčšine prípadov býva komplikovanejšie zatepľovanie staršej budovy. Pri novostavbe sa s tepelnou izoláciou počíta už v projekte, podklad je spravidla nový, rovný a bez vážnejších porúch. Pri starších domoch je však potrebné najskôr posúdiť stav muriva a fasády, najmä či steny nevlhnú alebo nie sú poškodené. Ak má budova problém s vlhkosťou, treba ho vyriešiť ešte pred zateplením, napríklad podrezaním muriva, injektážou alebo drenážou. Samotné zateplenie s EPS nie je technologicky náročné, no kľúčová je správna príprava podkladu — odstránenie nesúdržných vrstiev, očistenie fasády a vyrovnanie povrchu tak, aby zatepľovací systém fungoval spoľahlivo a dlhodobo.

4. Kde sa v praxi najčastejšie chybuje pri zatepľovaní budov? Ide o výber materiálu, hrúbku polystyrénu alebo samotnú montáž?

V praxi sa chyby vyskytujú vo všetkých týchto oblastiach, ale najčastejšie ide o nesprávnu prípravu podkladu a nedodržanie technologického postupu pri montáži. Fasáda musí byť pred zateplením čistá, suchá, súdržná a pri starších budovách je potrebné najskôr vyriešiť prípadné vlhnutie muriva. Častou chybou je aj nesprávne lepenie dosiek, nezateplený sokel, použitie nekvalitných lepidiel alebo materiálov a podcenenie správnej hrúbky izolácie. Hrúbka EPS by mala byť navrhnutá odborne, aby sa predišlo tepelným mostom, kondenzácii vodnej pary a následným problémom s vlhkosťou. Pri sivom, grafitovom EPS je navyše dôležité chrániť dosky počas aplikácie pred priamym slnečným žiarením, pretože sa viac zahrievajú a pri nesprávnom postupe môžu vznikať deformácie alebo medzery medzi doskami.

5. Je expandovaný polystyrén skutočne záťažou pre planétu, alebo to realita vyvracia? Ako sa na Slovensku recykluje polystyrén a ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami?

Expandovaný polystyrén býva často vnímaný ako problematický odpad, realita je však iná. EPS je ľahký, odolný materiál s dlhou životnosťou, veľmi dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami a zároveň je 100 % recyklovateľný. Ak sa správne vytriedi a neznečistí, môže sa opätovne použiť alebo spracovať mechanickou recykláciou, napríklad na drť pre ďalšie aplikácie. Na Slovensku už fungujú recyklačné kapacity, napríklad pri spracovaní obalového aj stavebného EPS odpadu, no najväčšou výzvou zostáva zberná sieť, logistika a čistota odpadu zo stavieb. V porovnaní s krajinami, kde je systém zberu dlhodobo rozvinutejší, máme stále rezervy, ale Slovensko sa aj cez aktivity Združenia EPS SR postupne približuje európskym cieľom. Ako člen EUMEPS sa hlásime k ambícii dosiahnuť do roku 2030 úplnú obehovosť EPS, pričom dôležitým krokom je osveta, spolupráca so stavebnými firmami, zbernými dvormi, recyklátormi a obcami.

6. Zateplenie rieši tepelné straty, no budovy stále potrebujú energiu. Ako vnímate kombináciu zateplenia s výrobou vlastnej energie pomocou fotovoltiky?

Kombináciu kvalitného zateplenia a fotovoltiky vnímame veľmi pozitívne, najmä v kontexte smernice EPBD a rastúceho dôrazu na nízkoenergetické budovy. Tepelná izolácia znižuje množstvo energie, ktoré budova potrebuje na vykurovanie aj chladenie, a fotovoltika následne pomáha časť tejto spotreby pokryť vlastnou elektrinou. Z pohľadu vlastníka tak ide o riešenia, ktoré sa vhodne dopĺňajú — jedno znižuje spotrebu, druhé pomáha s jej efektívnym pokrytím. Najlepší výsledok vzniká vtedy, keď sú súčasťou premyslenej obnovy, nie samostatných a nesúvisiacich zásahov.

Zdroj : epssr.sk

6. Zateplenie rieši tepelné straty, no budovy stále potrebujú energiu. Ako vnímate kombináciu zateplenia s výrobou vlastnej energie pomocou fotovoltiky?

Vo všeobecnosti áno. Najskôr má zmysel znížiť tepelné straty budovy a až potom navrhovať technológie, ktoré pokryjú jej zostávajúcu spotrebu. Ak sa fotovoltika inštaluje na strechu, je veľmi dôležité vopred premyslieť stav a skladbu strechy, jej zateplenie, nosnosť, kotvenie aj životnosť celého riešenia. Ideálne je, aby sa obnova strechy a montáž fotovoltiky plánovali spoločne, aby sa neskôr nemuselo zasahovať do hotovej konštrukcie alebo demontovať už osadené panely.

8. Aké sú podľa vás najväčšie bariéry, ktoré brzdia masívnejšie zatepľovanie budov na Slovensku?

Najväčšou bariérou je podľa nás stále kombinácia financií, nízkej informovanosti a nedostatočne predvídateľnej podpory zo strany štátu. Program Obnov dom ukázal, že záujem vlastníkov o obnovu budov je veľký a že dobre nastavená podpora vie ľudí motivovať. Zároveň však platí, že na dotačné schémy sa vlastníci nemôžu vždy spoľahnúť, ak nie sú kontinuálne, stabilné a administratívne jednoduché. Obnova domu je veľké rozhodnutie, ktoré si ľudia plánujú dopredu, preto potrebujú jasné pravidlá a istotu, že podpora bude dostupná dlhodobo. Dôležitá je aj osveta, aby vlastníci nevnímali zateplenie len ako náklad, ale ako investíciu do nižších účtov za energie, vyššieho komfortu a hodnoty nehnuteľnosti.

9. Európska únia pripravuje nové pravidlá pre energetickú hospodárnosť budov, známe ako smernica EPBD IV. Ich cieľom je znižovať spotrebu energie a emisie budov. Aký význam bude mať v tomto procese kvalitné zateplenie a tepelná izolácia budov?

Kvalitné zateplenie bude jedným zo základných predpokladov, aby budovy dokázali plniť prísnejšie energetické požiadavky. Energetická hospodárnosť sa totiž nezačína technológiami, ale samotnou obálkou budovy — fasádou, strechou, podlahou, základmi a výplňami otvorov. Ak sú tieto časti navrhnuté nesprávne alebo nedostatočne izolované, budova má zbytočne vysokú spotrebu a drahšie sa prevádzkuje. Tepelná izolácia zároveň zvyšuje komfort bývania, pretože pomáha udržať stabilnejšiu vnútornú teplotu počas celého roka. V kontexte EPBD IV preto nebude zateplenie len odporúčaním, ale praktickým základom každej kvalitnej obnovy.

10. Smernica EPBD IV smeruje k budovám s veľmi nízkou spotrebou energie a postupne aj k budovám s nulovými emisiami. Ako by mal podľa vás vyzerať rodinný dom budúcnosti, aby tieto požiadavky dokázal naplniť?

Rodinný dom budúcnosti by mal byť v prvom rade kvalitne navrhnutý a dobre tepelne izolovaný ako celok. Nestačí riešiť iba fasádu, dôležitá je aj strecha, podlaha, základy, kvalitné okná a eliminácia tepelných mostov. Základom bude vzduchotesná obálka budovy, na ktorú nadviažu technológie ako riadené vetranie s rekuperáciou, efektívny zdroj vykurovania, fotovoltika či inteligentné riadenie spotreby energie. Takýto dom má poskytovať komfortné bývanie s nízkymi prevádzkovými nákladmi a minimálnou energetickou závislosťou. Účinné tepelnoizolačné materiály vrátane EPS budú preto aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní požadovaných energetických parametrov.