Zdroj: Shutterstock.com

Kybernetická bezpečnosť predstavuje dôležitý predpoklad odolnosti nielen firiem, ale aj jednotlivcov. V digitálne prepojenom svete sú bezpečnostné riziká oveľa väčšie, kybernetické útoky stále častejšie a sofistikovanejšie. Globálne dochádza ku kybernetickému útoku každých 39 sekúnd, čo je viac ako 2 200 útokov denne. Ich obeťami je podľa štúdie spoločnosti Comparitech až 88,5 milióna ľudí ročne.

Ako je na tom Slovensko?

  • V prvom polroku tohto roka dosiaholtýždenný početkybernetických útokov na jednu organizáciuv priemere 801,čo je mierne pod svetovým priemerom. 
  • Najviackybernetických hrozieb, až 1 380, evidoval podľa analýzy spoločnosti Check Point Researchvýrobný sektor. 
  • Štatistiky Ministerstva vnútra SR zase potvrdzujú až25-percentný medziročný nárastkyberkriminality.  
  • Podvodyspojené s phishingomsa zvýšili takmer o tretinu, rovnako stúpol aj počet podvodovs využitím umelej inteligencie. 
  • Škodlivé kódy sanajčastejšie dostali k používateľomcez emaily– tvoria až  78 percent škodlivých súborov.
Najčastejším zámerom kybernetických útokov je preniknúť do systémov alebo ukradnúť a zneužiť citlivé údaje. Hackeri využívajú phishingové e-maily, malvér a iné sofistikované i menej sofistikované metódy na získanie neoprávneného prístupu k údajom, vrátane osobných údajov, prihlasovacích údajov a finančných informácií.

Nikto nie je imúnny

Problém sa týka tak jednotlivcov, ako aj firiem a organizácií bez ohľadu na ich veľkosť, región či sektor, v ktorom pôsobia. Takmer 90 percent všetkých útokov je motivovaných finančným ziskom, pričom priemerné škody, spôsobené obetiam úniku dát, predstavujú celosvetovo 4,45 milióna dolárov. Očakáva sa, že globálne náklady spôsobené kybernetickou kriminalitou dosiahnu do roku 2025 sumu 10,5 bilióna dolárov.

Najznámejšie prípady kybernetických útokov zo Slovenska

Podvodníci si urobili terč zo slovenskejsoftvérovej spoločnosti Eset.Jej názov a logo zneužili na vytvorenie podvodného webu. Navyše pomocou platenej reklamy šírili aj deepfake video, v ktorom generálny riaditeľ spoločnosti ponúka možnosť zbohatnúť vďaka investovaniu s ESET-om za pomoci umelej inteligencie. Cez falošný web podvodníci žiadajú zadať osobné údaje a tie následne využívajú na ďalšiu manipuláciu, napríklad prostredníctvom telefonátov, v ktorých ponúkajú pomoc s investovaním. Požadujú pritom minimálny vklad 250 eur. Podobné podvody v minulosti zneužili aj meno a podobizeň známych osobností, vrátane bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej, súčasnej hlavy štátu Petra Pellegriniho, či cyklistu Peter Sagana.
Predmetom zneužitia sa stala takisto spoločnosťSlovnaft.Podvodníci využili obchodné meno, značku, ako i mená a fotografie vedenia spoločnosti a cez podporované príspevky na sociálnych sieťach vyzývali ľudí na nákup akcií Slovnaftu na burze s prísľubom vysokého zisku. Vytvorili tiež niekoľko pokútnych webových stránok a videí na YouTube, ktoré nabádali ľudí k zaregistrovaniu svojich osobných údajov. V telefonických hovoroch vytvárali na prijímateľov hovorov časový stres a vyhrážali sa sankciami, ak nebudú na ponuku reagovať.
S podvodom za pomoci umelej inteligencie mala problém tiež fitness firmaGymBeam.Podvodníci sa snažili prostredníctvom videohovoru napodobniť zakladateľa spoločnosti Dalibora Cicmana. Jeho kolegovi prišla správa, ktorú napísal účet s totožnou fotografiou, ako má jeho šéf. Stálo v nej, že s pracovníkom potrebuje urgentne hovoriť. Zamestnanec si neskoro uvedomil, že nejde o Cicmanovo číslo a pripojil sa na videohovor. Na druhej strane oproti nemu sedela veľmi dôveryhodná kópia jeho šéfa spolu s ďalším mužom, ktorý sa vydával za externého právnika. Dvojica sa snažila zistiť zostatky na firemných bankových účtoch.
Častým terčom podvodov jeSlovenská pošta.Odosielatelia zneužijú jej logo a od adresátov pýtajú prostredníctvom emailu alebo SMS poplatok za doručenie zásielky. Slovenská pošta upozornila, že nikdy nepýta od zákazníkov prostredníctvom e-mailov peniaze a že ide o podvod.